Nóri jesť vedia. A veľmi dobre...

Autor: Jerguš Burčík | 7.1.2019 o 13:36 | Karma článku: 3,03 | Prečítané:  1177x

Na večeri u mojich nórskych priateľov v romantickom severskom domčeku na periférii Oslo, sa podávali krásne steaky z konskej sviečkovice s pečenými zemiakmi a anglickou zeleninou. Až pri dezerte som sa dozvedel, že som zjedol koňa

Predpokladal som, že bude veľmi zaujímavé ak napíšem článok o nórskych národných jedlách z konského mäsa.So zápalom som im predostrel obsah blogu. Nadšene sa netvárili a domáci pán môj zámer elegantne zmaril. Vysvetlil mi, že konské mäso už dnes nepatrí k tradičným nórskym jedlám...

Konské mäso sa jedlo len za čias Vikingov a s príchodom kresťanstva sa konské steaky a mnoho iných pokrmov z tohto druhu mäsa vytratili z jedálneho lístka Severanov.

Nevytratilo sa našťastie mnoho vynikajúcich a zdravých pokrmov, ktoré prispievajú k dlhovekosti potomkov bájnych Vikingov. Vikingské ženy už od nepamäti vedeli delikátne pripraviť desiatky druhov rýb a  ostatných živočíchov zo Severného, Nórskeho či Barenstovho mora.

O tepelných úpravách  lososa sa píše denne. Bolo by ale naozaj čudné, keby som tohto ušľachtilého tvora nespomenul v blogu o nórskej kuchyni.

Najkvalitnejšie druhy mäsa vyžadujú čo najjednoduchšiu prípravu. Lahodnú chuť lososa netreba pri príprave týrať bylinkami, korením na ryby, alebo nebodaj vyprážaním. Lososie mäso si najlepšie vychutnáte jemne osolené, s pár kvapkami citróna a plátkom masla upečené v rúre, alebo pripravené v pare.

Ako prílohu nórske gazdinky podávajú zemiaky varené v celku, posypané petržlenovou vňaťou a kyslá smotana rozmiešaná s posekaným kôprom. V jednoduchosti je krása.

Losos vzbudzuje úctu a rovnako ju aj prijíma. Je jedným zo symbolov severu, možno aj jeho synonymom a asociáciou.

Podľa dávnej tradície sa losos, ktorého ulovila žena zdobil okolo hlavy venčekom z lúčnych kvetov. Severania s lososmi žijú od nepamäti. Za tisícročia sa ho naučili loviť, chovať, skladovať a upravovať na množstvo spôsobov.

Často servírovanými jednohubkami na nórskych oslavách sú zemiakové lokše ( Lomper ) plnené údeným lososom. Hojne savyskytujú aj v ponukách miestnych cateringových spoločností. Lomper sú v Nórsku veľmi obľúbené a vo fastfoodoch do nich balia párky. Mladí turisti zo zahraničia majú často zafixovaný párok v lokši ako nórske národné jedlo. Lokše plnené údeným lososom si môžeme pripraviť aj v našich podmienkach. Na ich prípravu budeme potrebovať:

- údeného krájaného lososa

- zemiakové lokše

- bezhrudkový syr – chuťovo málo výrazný alebo veľmi hustú smotanu

Lokše natrieme po celej ploche so syrom alebo smotanou. Plátky lososa rovnomerne rozložíme po celej ploche lokše a zavinieme. Zabalíme do fólie a necháme v chlade stuhnúť asi tri hodiny. Z hotového výrobku krájame valčeky dlhé asi tri centimetre a  prepichujeme špáradlom. Na prvý pohľad je kombinácia surovín netradičná, vaši hostia však budú milo prekvapení nápadom a harmóniou chutí.

Údený losos je celosvetovo známa a obľúbená lahôdka . Menej známy je však Gravlax – marinovaný losos. Celá fileta s kožou marinovaná zmesou hrubej soli, cukru a drveného čierneho korenia, posypaná nahrubo nasekaným kôprom. Takto pripravená polovica lososa sa prekryje svojou druhou polovicou a marinuje sa v chlade tri dni.

Pri tom je však dôležité každých dvanásť hodín mäso preložiť a potierať vlastnou šťavou, aby sa rovnako dostatočne marinovala aj vrchná polovica. Gravlax sa v Škandinávii teší veľkej obľube. Gravlax je súčasťou švédskych stolov, podáva sa ako predjedlo spolu s horčicovou omáčkou, ale aj ako studený hlavný chod so zeleninovým šalátom. Gravlax neprechádza žiadnou tepelnou úpravou ani údením a pripravuje sa len z čerstvo ulovených rýb.

Stálu priazeň si po tisícročia zachováva aj treska. Impozantná ryba so širokou hlavou a očami dravca. Treska sa najčastejšie pripravuje varením, alebo na pare.

Najlepšie chutí uvarená v celku v osolenej vode. Fajnšmekri tvrdia, že najlepšou časťou je hlava, a to mäso z krku a líčka. Konzumuje sa tiež jazyk z tresky a považuje sa za delikatesu. Tuk z tresky mal v minulosti široké využitie a používal sa aj na svietenie.

Vyskúšajte si pripraviť tresku podľa prastarého originálneho autentického receptu legendárnych Vikingov. Potrebné sú nasledujúce suroviny:

- 500 gramov čerstvej chladenej tresky

- 100 gramov na tenko nakrájanej prerastenej slaniny

- 250 gramov masla

- soľ

Osušené filety nakrájajte na porcie. V širokej panvici nechajte zovrieť dobre osolenú vodu. Vložte porcie tresky a ihneď zmiernite intenzitu plameňa. Tresku udržujte pri najnižšej možnej teplote asi 5 minút. Voda nemusí vrieť. Po uvarení má byť mäso biele, pevné a pružné.

Po vybratí z vody nechajte rybu na site dobre odkvapkať a poukladajte na ňu kúsky masla. Plátky slaniny opečte do chrumkava a pred podávaním poukladajte na porcie ryby. Možno sa vám zdá, že sa v receptúre nachádza priveľa živočíšneho tuku. Konzumácia tukov však bola v nehostinných podmienkach severu v tých časoch pre prežitie nevyhnutná. K takto upravenej treske podávali vikingské ženy varenú koreňovú zeleninu.

Nemenej populárnou rybou v jedálnom lístku Severanov je tiež makrela. Stretol som sa aj s názorom, že je to lacnejšia náhrada drahého lososa. Makrela má naozaj široké využitie v teplej aj v studenej kuchyni. Rovnako ju možno údiť, marinovať, piecť, dusiť a grilovať.

Klasickou nórskou úpravou je opekaná makrela naplnená petržlenovou vňaťou. Zvyčajne sa podáva s rebarborovým kompótom. Údenú makrelu domáci zapíjajú národnou pálenkou Aquavit a pivom, vraj „aby znova začala plávať“.

Znie to zvláštne ale v Nórsku sa veľmi dobre darí pestovaniu jahôd. Prospievajú im najmä dlhé letné dni, počas ktorých sa začína stmievať až po polnoci. Nórske jahody bývajú každoročne hitom leta. Domáci sú na ne patrične hrdí, sú pre nich jedným zo symbolov krajiny. Transparenty s nápisom "Konečne nórske jahody" nie sú v obchodoch ničím výnimočným. Jahodový ošiaľ trvá celé leto a jahody nechýbajú na žiadnom posedení či oslave.

Tradičnú nórsku jahodovú tortu si môžeme pripraviť aj doma. Ak teda máme:

- 500 gramov čerstvých jahôd

- 2 smotany na šľahanie

- 1 tortový korpus

- Práškový cukor

Tortový korpus prekrojíme po šírke na tri časti, aby sme získali tri kruhy. Smotanu s cukrom vyšľaháme. Jahody nakrájame na plátky. Prvú časť korpusu natrieme šľahačkou a pokryjeme plátkami jahôd. Poukladané jahody znova potrieme so šľahačkou a prikryjeme druhou časťou korpusu. Postup opakujeme. Nakoniec šľahačkou potrieme vrch a strany torty. Snehobielu maškrtu ozdobíme na vrchu polovicami jahôd a necháme v chlade stuhnúť. Pripravili sme tak výborný dezert na letné dni.

Nórsko je rozľahlá krajina a ľudia tu žijú všade. Či sú to pobrežia, fjordy a ostrovy v tmavom studenom mori, nehostinné hory s takmer nepriechodnými lesmi, alebo široké prádzne planiny. Každé prírodné pásmo ponúkalo v minulosti vzhľadom na rôznorodú flóru a faunu iný druh obživy.

Vďaka pestrosti tejto krajiny je nórska kuchyňa veľmi rozmanitá a stojí za to osvojiť si niektoré spôsoby kuchynských úprav, suroviny alebo ich kombinácie. Nóri totiž patria k najdlhšie žijúcim národom na svete.

Morské krevety sa musia kupovať ráno v prístave. Musia sa jesť na lavičke a panciere sa musia hádzať na zem. Čajky ich zlikvidujú do pár sekúnd. (Jerguš Burčík)
Na čerstvé krevety sa chodí do prístavu skoro ráno. (Jerguš Burčík)
Práve vylovené tresky. Treska sa loví ľahko, skočí aj na medenú dverovú kľučku. (Jerguš Burčík)
Keď sa nadránom rybári vrátia z nočného rybolovu, majú veľmi rýchlo vypredané. (Jerguš Burčík)
Prastará kuchyňa na lodi Fram na ktorej sa plavili Fridtjof Nansen, Otto Sverdrup a Roald Amundsen na svojich cestách na Antarktídu. (Jerguš Burčík)
Taká moja abstrakcia z niektorého z prístavov Oslofjordu. Ani neviem prečo sa mi tá fotka páči, ale mám ju rád. (Jerguš Burčík)
Túto fotku som urobil z vlaku na ceste do Bergenu niekde tam hore za Mirdalom. (Jerguš Burčík)
Čerstvo varené kraby. Skutočná lahôdka. (Jerguš Burčík)
V Nórsku ľudia žijú všade. Aj na malých ostrovčekoch, odkiaľ sa na pevninu prepravujú maličkými osobnými lanovými kompami. (Jerguš Burčík)
Svetoznámy bergenský rybí trh. (Jerguš Burčík)
Na Bergenskom trhu dostanete kúpiť všetko čo žije v mori a je jedlé. (Jerguš Burčík)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?